družica.sk
Zem na fotografii zo slovenskej družice Marína.

Päť slovenských misií / 2017 — 2026

Slovenské
družice.

Vlastné technológie, vedecké merania a ľudia, ktorí dostali Slovensko na obežnú dráhu.

Kde sú družice teraz

Zem zo slovenskej družice Marína

Slovensko na obežnej dráhe

Práve nad Zemou.

Dve slovenské družice pokračujú vo svojej misii. Pozrite sa, kde sa práve nachádzajú.

Načítavam polohu
Aktuálny čas
BratislavaBratislava

Nad horizontomPreletená dráhaNasledujúcich 45 minút

Farebná oblasť ukazuje, kde je družica nad geometrickým horizontom. Výpočet nezohľadňuje terén ani atmosférickú refrakciu.

Údaje a presnosť mapy ↗

Naše družice

Päť misií.
Jeden spoločný príbeh.

Od prvej slovenskej kocky v roku 2017 po Marínu. Spoznajte účel, výsledky, techniku a partnerov každej misie.

Porovnať päť družíc
Základné parametre slovenských družíc
MisiaDátum štartuFormát a hmotnosťPočiatočná dráhaStav
skCUBE23. júna 2017CubeSat 1U
≈ 1 kg
≈ 505 km · slnečne synchrónna dráhaMisia ukončená
GRBAlpha22. marca 2021CubeSat 1U
≈ 1,2 kg
≈ 550 km · slnečne synchrónna dráhaMisia ukončená
Veronika11. november 2023CubeSat 1U
1,01 kg
≈ 550 km · slnečne synchrónna dráhaMisia ukončená
GRBBeta9. júl 2024CubeSat 2U
2,48 kg
≈ 580 km · sklon 62°Aktívna misia
Marína7. júl 2026CubeSat 1U
1,2 kg
≈ 590 km · cieľová počiatočná výškaAktívna misia

Výšky sú približné počiatočné alebo cieľové údaje. Stav misií je údaj výrobcu a tímov k 10. 10. 2026; nejde o živé sledovanie.

Ľudia a príprava

Najprv na Zemi.
Potom vo vesmíre.

Návrh elektroniky, integrácia a skúšky. Za každým štartom stojí práca tímu, ktorú na obežnej dráhe už nie je vidieť.

Integrácia družice skCUBE.

Integrácia družice skCUBE.

Foto: SOSA / archív druzica.sk
Termovákuové skúšky GRBAlpha.

Termovákuové skúšky GRBAlpha.

Foto: Konkoly Observatory / tím GRBAlpha
Tím pri príprave GRBBeta.

Tím pri príprave GRBBeta.

Foto: Spacemanic

Ďalšie vesmírne príbehy

Slovenský prínos
má viac podôb.

Prvý slovenský kozmonaut na Mire aj prístroje ÚEF SAV na medzinárodných misiách k planétam a ku kométe.

Zem pri prelete sondy JUICE 28. septembra 2026. Skutočný záber z palubnej kamery JMC1.
Zem zo sondy JUICE · 2026
Foto: ESA/Juice/JMC; spracovanie Simeon Schmauß

Medziplanetárna misia

JUICE

Sonda JUICE nesie k Jupiteru detektor ACM vyvinutý Ústavom experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Prístroju PEP/JDC pomáha potláčať rušivé signály prenikajúcich elektrónov pri skúmaní časticového prostredia.

Viac o slovenskom prínose

Ústav experimentálnej fyziky SAV vyvinul anti-koincidenčný detektor ACM pre prístroj PEP/JDC, ktorý pomáha potláčať rušivé signály prenikajúcich elektrónov. Sonda ESA odštartovala 14. apríla 2023 a v septembri 2026 opäť preletela okolo Zeme. Prílet k Jupiteru je naplánovaný na júl 2031.

Merkúr pri štvrtom prelete BepiColombo 5. septembra 2024. V popredí sú časti sondy.
Merkúr zo sondy BepiColombo · 2024
Foto: ESA/BepiColombo/MTM

Medziplanetárna misia

BepiColombo

Ústav experimentálnej fyziky SAV a bratislavská firma Q-Products sa podieľali na prístroji PICAM pre sondu BepiColombo. Prístroj je určený na meranie zloženia, energie a smeru pohybu iónov v okolí Merkúra.

Viac o slovenskom prínose

ÚEF SAV a bratislavská firma Q-Products prispeli k prístroju PICAM, ktorý meria zloženie, energiu a smer iónov v okolí Merkúra. Misia ESA/JAXA odštartovala 20. októbra 2018. Navedenie zostavy na obežnú dráhu Merkúra je podľa aktualizácie ESA zo 6. októbra 2026 naplánované na 21. novembra 2026.

Kométa 67P/Čurjumov-Gerasimenko na fotografii sondy Rosetta z 20. augusta 2014.
Kométa 67P zo sondy Rosetta · 2014
Foto: ESA/Rosetta/NAVCAM

Medziplanetárna misia

Rosetta / Philae

Vedci z Ústavu experimentálnej fyziky SAV sa podieľali na elektronickom systéme ESS pre komunikáciu medzi sondou Rosetta a modulom Philae. Slovenská elektronika tak podporila pristátie na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko.

Viac o slovenskom prínose

Vedci z ÚEF SAV sa podieľali na elektronickom servisnom systéme ESS, ktorý zabezpečoval komunikáciu medzi sondou Rosetta a modulom Philae. Philae pristál na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko 12. novembra 2014. ESA ukončila misiu Rosetta 30. septembra 2016.

Ivan Bella na fotografii Rudolfa Csibu z 30. apríla 2009.
Portrét Ivana Bellu · 2009
Foto: Rudolf Csiba

Pilotovaná misia

Ivan Bella

Ivan Bella letel k stanici Mir v roku 1999 ako prvý kozmonaut Slovenskej republiky. V programe Štefánik uskutočnil šesť experimentov slovenských tímov: štyri medicínske, jeden biologický a jeden fyzikálny.

Viac o slovenskom prínose

Ivan Bella odštartoval 20. februára 1999 na palube Sojuzu TM-29 ako prvý kozmonaut Slovenskej republiky. Počas misie k stanici Mir uskutočnil šesť experimentov programu Štefánik: štyri medicínske, jeden biologický a jeden fyzikálny. Let trval 7 dní, 21 hodín a 56 minút a skončil 28. februára 1999.

Kontakt

SOSA

Slovenská organizácia
pre vesmírne aktivity

Občianske združenie, ktoré od roku 2009 spája odborníkov, študentov a nadšencov vesmíru. Podporuje výskum, vzdelávanie a technologické projekty.

Pridajte sa k nám

Budúca misia
môže mať
aj váš podpis.

Pridajte sa k SOSA a tvorte spolu s nami príbeh budúcej slovenskej vesmírnej misie. Prineste svoje nápady, skúsenosti a chuť zapojiť sa.

Chcem sa zapojiť