družica.sk
← Všetky družice

02 / 05 · Slovenská družica · 2021

GRBAlpha

Pozorovala gama záblesky z hlbokého vesmíru.

Družica s detektorom gama žiarenia sledovala krátke intenzívne záblesky z hlbokého vesmíru. Tieto javy môžu sprevádzať zánik hmotných hviezd alebo zlúčenie neutrónových hviezd. Za viac než štyri roky zaznamenala 124 gama zábleskov vrátane rekordného GRB 221009A.

Misia ukončenáOverené 10. 10. 2026
GRBAlpha pred štartom.
Foto: Spacemanic
Štart
22. marca 2021
Nosná raketa
Sojuz-2.1a / Fregat
Formát a hmotnosť
CubeSat 1U · ≈ 1,2 kg
Počiatočná dráha
≈ 550 km · slnečne synchrónna dráha

Účel a výsledky

O misii

Druhá slovenská družica vznikla v medzinárodnej spolupráci a overovala nový detektor gama žiarenia pre malé satelity. Jej citlivým jadrom bol scintilačný kryštál, ktorý premieňal gama žiarenie na svetlo snímané kremíkovými fotonásobičmi.

GRBAlpha bola technologickým predchodcom pripravovanej konštelácie CAMELOT. Tá má porovnávaním časov príchodu signálu na viaceré družice určovať polohu gama zábleskov. Samotná GRBAlpha priniesla vedecké merania, na ktoré mohli nadviazať ďalšie observatóriá.

Čo misia priniesla

  • 124 gama zábleskov a 100 slnečných erupcií v konečnom katalógu misie.
  • Meranie rekordného GRB 221009A bez nasýtenia detektora, keď mnohé veľké observatóriá jeho jas zahltil.
  • Viac než štyri roky prevádzky namiesto pôvodne plánovaného jedného roka.

Ľudia a spolupráca

Spoluprácu viedlo Konkoly Observatory; slovenský podiel tvorili TUKE, Spacemanic a Needronix spolu s partnermi z Česka, Maďarska a Japonska.

Dôležité okamihy

  1. 22. 3. 2021

    Štart na rakete Sojuz-2.1a z Bajkonuru.

  2. 7. 8. 2021

    Prvý zachytený gama záblesk, GRB 210807A.

  3. 9. 10. 2022

    Meranie rekordne jasného GRB 221009A.

  4. 24. 5. 2025

    Ukončenie vedeckých meraní.

  5. 9. 6. 2025

    Zánik družice v atmosfére po viac než štyroch rokoch.

  6. 2026

    Zverejnenie konečného katalógu pozorovaných javov.

Miesto štartu: Bajkonur, Kazachstan

Palubné systémy a prístroje

Technika

Gama detektor
Scintilačný kryštál CsI(Tl) s rozmermi 75 × 75 × 5 mm.
Vyčítavanie detektora
Osem SiPM Hamamatsu S13360-3050PE v dvoch skupinách po štyroch; dva redundantné vyčítavacie reťazce.
Energetická citlivosť
Približne 40 keV až 1 MeV podľa súhrnu misie; používané energetické prahy sa počas letu menili.
Efektívna plocha
Maximum približne 54 cm² pri energii okolo 100 keV.
Vedecké merania
Pri kalibrácii až 256 spektrálnych kanálov; bežné merania v štyroch energetických pásmach, od februára 2024 s krokom 0,5 s.
Elektronika prístroja
FPGA s 12-bitovým prevodníkom a mikroprocesorom ARM Cortex-M0; prepojenie modulov cez PC/104.
Stabilizácia a orientácia
Pasívna magnetická stabilizácia; orientáciu sledovali gyroskopy, magnetometre a slnečné senzory.
Energetický rozpočet
Priemerný dostupný elektrický výkon približne 1 W za jeden obeh.

Príjem signálu a dát

Pre rádioamatérov

Archívne rádioamatérske údaje. GRBAlpha zanikla v atmosfére 9. júna 2025 a už nevysiela.

Downlink je signál z družice na Zem; uplink označuje opačný smer. Pri príjme treba počítať s Dopplerovým posunom frekvencie.

Volací znak
OM9GRB
UHF downlink
437,025 MHz
VHF uplink
145,905 MHz
Modulácia a rýchlosť
GFSK · 9 600 Bd
Prenos dát
HDLC / AX.25 · skrambler G3RUH
Výkon vysielača
1 W podľa výrobcu
Maják a rádioamatérska funkcia
CW maják; digitálny prevádzač (digipeater) zahrnutý v koordinácii IARU.

Príjem a dekódovanie

Tímy a spolupráca

Partneri misie

Obrazový archív

Misia na fotografiách

Letový model družice GRBAlpha.

Foto: Konkoly Observatory / tím GRBAlpha

Zostavovanie detektora gama žiarenia pre GRBAlpha.

Foto: Konkoly Observatory / tím GRBAlpha

Termovákuové skúšky GRBAlpha pred štartom.

Foto: Konkoly Observatory / tím GRBAlpha

Integrácia družice GRBAlpha.

Foto: Konkoly Observatory / tím GRBAlpha

Štart rakety, ktorá v marci 2021 vyniesla GRBAlpha z Bajkonuru.

Foto: Archív tímu GRBAlpha

Overené informácie

Zdroje a ďalšie čítanie

Pôvod fotografií a autori ↗
← Všetky družiceĎalšia misia ↗Veronika